O japonskej kultúre samozrejme najlepšie vypovedajú klasické diela priamo z miestneho prostredia. Vychádzajú z divadelných hier, prevažne z kabuki, veľký vplyv má aj náboženstvo (čiže budhizmus a šintoizmus).
Charakteristika tradičnej kinematografie
Často stojí v ústredí filozofická dilema, okolo ktorej sa zhromažďujú rôzne myšlienky s ňou súvisiace. Dôraz sa kladie na psychoanalýzu a rozvoj postáv, ich postoje a rozhodnutia.

Téma je väčšinou vážna a zložitá, nám známy protiklad dobra a zla v nej nefiguruje. Vlastnosti nie sú posudzované, jednoducho profilované a statické, ale komplikované a rozvíjané. Toto unikátne vyjadrenie japonskej duše má obrovský umelecký prínos.
Päť snímkov, ktoré by ste mali vidieť:
Wonderful life(1998) – Režisér Hirokazu Kore\’eda rozpráva napoly dokumentárnou formou príbeh ľudí, ktorí sa uprostred zimy ocitli v schátranom penzióne. Tam sa dozvedajú, že sú čerstvo po smrti a za najbližší týždeň si musia vybrať jednu spomienku, ktorá ich ako jediná bude sprevádzať v posmrtnom živote.
Onibaba (1964) – Príbeh sa točí okolo dvoch žien, ktoré sa živia zabíjaním samurajov a predajom ich brnení a zbraní. Drsný psychologický horor natočil Kaneto Šindó.

Harakiri (1962) – Masaki Kobajaši líči príbeh starého rónina, samuraja bez pána, ktorý žiada významný klan o asistenciu pri rituálnej samovražde seppuku. Sociálna dráma nás zoznamuje s praktickou stránkou samurajského kódexu bušidó.
Sedem samurajov(1954) – Najslávnejší japonský film vôbec natočil nemenej slávny Akira Kurosawa. Ústredným motívom je rozprávanie o hŕstke odvážnych samurajov, ktorí sa rozhodli ochrániť malú dedinu pred rabujúcimi banditami. Dielo sa stalo predlohou slávnemu westernu Sedem statočných.

Rašómon (1950) – Ďalší slávny známy snímok z Kurosawovej dielne pojednáva o znásilnení a vražde. Čin je popisovaný viacerými postavami, ktoré si protirečia a autor tak poukazuje na to, ako je rozprávanie skrze svoju subjektívnosť nespoľahlivé.