Na európskom trhu sa môžeme dostať k zhruba trom stovkám plynových kotlov, ktoré stoja väčšinou od 900 do 3000 eur. A to píšeme len o tých bežných sériovo vyrábaných kotloch.

Kondenzačný kotol. Sú efektívne a úsporné. Nepotrebujú, aby voda v nich vrela a pracujú so zbytkovým teplom, ktoré vzniká pri kondenzácii. Takto však využijú takmer sto percent všetkého zemného plynu, kým pri kotloch starého typu bola efektívnosť len okolo sedemdesiat percent. Ak si kupujete nový kotol, pravdepodobne to bude kondenzačný plynový kotol.

Nekondenzačný kotol. Staršie typy, ktoré boli stratové – cez komín (alebo aj iným odvodom) unikala časť tepla do vzduchu. Stále ich máme – sú lacné a vydržali desaťročia. Európska legislatíva ich dnes už nepovoľuje vyrábať, povolené sú len tie malé do výkonu desať kilowattov. Fungujú aj vo verzii so zemným plynom či propánbutánom. Môžu byť preplňované alebo atmosférické, niektoré splňajú požiadavky EÚ a sú aj pomerne úsporné.

Kombinovaný kotol. Kotol, ktorý slúži nielen na kúrenie, ale na zohrievanie úžitkovej teplej vody. Väčšinou má k sebe pripojený zásobník, u nás ľudovo nazývaný bojler. Existuje aj prietoková varianta, ktorá je lacnejšia a menej používaná, lebo zohriatu vodu treba okamžite minúť, nikde sa neskladuje.

Nástenný typ. Dnešné kotly sú tak moderné a ľahké, že je možné ich upevniť na konzoly v stene. Nepotrebujete tak zvláštnu pivnicu s kotolňou, kotol môže byť na stene v nejakej špajzi, kumbále alebo malej miestnosti.

Stacionárny typ. Veľký, ťažký a objemný kotol sa nedá zavesiť na stenu a preto musí byť pevne upevnený na podlahe nejakej kotolne. V dnešnej dobe je jasný trend v budovaní menších rodinných domov, niekedy doslova nízkoenergetických bungalowov, nie každý si môže dovoliť rozmernú kotolňu.

Plynové kotly podľa materiálu výmenníka. Existujú klasické oceľové či dokonca liatinové výmenníky, ale aj nerezové, čisto medené alebo z nejakej zliatiny, napríklad hliníkovo-kremíkovej. Každý materiál má trochu iné vlastnosti.